Theravada, v doslovnom preklade „Učenie starších“, predstavuje historicky najstaršiu dochovanú formu budhizmu. Je rozšírená prevažne v krajinách juhovýchodnej Ázie – na Srí Lanke, v Barme, Thajsku, Laose, Kambodži.

Vychádza z najstarších dochovaných prameňov Budhovho učenia – tak, ako bolo utriedené bezprostredne po Budhovej smrti, na prvom budhistickom koncile. Predstavuje ho tzv. Pálijský kánon, rozsiahly zdroj spísaný v jazyku pálí, príbuznom sanskritu, ktorým sa svojho času hovorilo v Indii. Nazýva sa Tipitaka (doslova „Tri koše“), keďže pozostáva z troch častí – súboru sút, teda Budhových rozprav a rozhovorov so žiakmi (Sutta Pitaka), súboru pravidiel disciplíny, ktorými sa majú riadiť mnísi a mníšky (Vinaja Pitaka) a systematického zhrnutia Budhovho učenia (Abhidhamma Pitaka), ktoré však mnohí považujú za neskorší, nie úplne pôvodný doplnok.

(V súlade s indickou tradíciou sa Budhovo učenie sa po jeho smrti šírilo ústne, teda ústnym odovzdávaním naspamäť naučených sút, mníšskych pravidiel a pod. Až po rokoch dostala Tipitaka písomnú podobu, v ktorej ju poznáme dodnes. V záujme zachovania autenticity a obmedzenia rizika vzniku

rôznych historických a kultúrnych interpretácií v priebehu času sa doteraz šíri v pôvodnej pálijčine. Samozrejme existujú mnohé preklady do rôznych jazykov. Tie sú však vnímané ako také, čiže nie ako originály, ale ako čo najvernejšie interpretácie prekladajúcich.)

Toto pôvodné učenie popisuje zákonitosti bytia a schodnú cestu vedúcu k trvalému šťastiu. Tá spočíva v kultivácii mysle a srdca, teda ich očisťovaní, rozvíjaní a oslobodení. Je charakteristická úzkym vzájomným prepojením medzi etickým konaním (síla) a duchovným pokrokom – prehlbovaním sústredenia (samádhi) a oslobodzujúcej múdrosti (paňňa).

K základným pilierom jeho náuky, ktorú v sutách vidíme Budhu rôznym spôsobom odovzdávať svojim žiakom či ľuďom, ktorí sa ho pýtajú na jeho učenie, patria štyri vznešené pravdy, osemdielna ušľachtilá cesta vedúca k duchovnému pokroku a oslobodeniu, či učenie o podmienenom vznikaní všetkého, čo nás obklopuje a tvorí. Nemá ísť pritom o dogmy, ktoré záujemca o budhizmus s vierou prevezme, ale o pravdy, ktoré si musí sám v rámci svojej duchovnej práce overiť a zažiť, aby mali preňho transformujúci význam.