Životom prechádzame tak, že vedome vnímame len určitý výsek prítomnosti, ktorá nás v danej chvíli obklopuje. Každý z nás si ten výsek nastavil inak, upriamuje ho na iné aspekty reality. Rovnako tak sa ani v každej chvíli nerozhodujeme, ako zareagujeme, čo povieme, čo pocítime, čo si pomyslíme až po presnom vyhodnotení všetkých možností, ale na základe naučených vzorcov správania a myslenia, zvykov. Niektoré naše zvyky sú prospešné, iné menej. Môžeme mať pocit, že sa nám nedarí ich ľahko zmeniť. Jedným z veľkých objavov na našej osobnej ceste je, že úplnu väčšinu našich „zvykov“ si však ani neuvedomujeme, prebiehajú podvedome, automaticky. A teda – kým si ich neuvedomujeme, nevieme ich nijako ovplyvniť. Väčšinou sa teda ocitneme až pred výsledkom takejto reťazovej reakcie, ktorá prebehla úplne mimo našej pozornosti. A preto tomuto výsledku – životnej situácii, v ktorej sa nachádzame – nemusíme rozumieť, môže nás prekvapovať, tešiť, zraňovať, baviť, nudiť…. Paleta je pestrá. Tak je to na hrubšej úrovni (napr. našich reakcií na správanie nášho okolia v bežnom živote), aj na tých jemnejších (napr. našich myšlienok, emócií, spôsobu, ako vnímame samých seba či svet vôbec… )

Meditácia je nástroj, ktorý nám pomáha zostrovať a zjemňovať našu pozornosť (v pálijčine sati), ktorá nám potom slúži ako nástroj poznania. Umožní nám všimnúť si veci, ktoré sme doteraz prehliadali, všimnúť si tie „skryté“ mechanizmy, zákonitosti a súslednosti. Spoznať ich. Rovnako tak aj výsledky, ku ktorým povedú. Čím nám prináša teda aj moc či slobodu rozhodnúť, či nejakú tú reťazovú reakciu (napr. myšlienok a emócií ako reakcie na nejakú situáciu) necháme bežať, alebo sa rozhodneme ju v niektorom momente prerušiť či zmeniť, aby sme zmenili aj výsledok, ku ktorému povedie. Alebo k nej zrazu budeme mať iný vzťah, prameniaci z toho, že ju jednoducho poznáme…

Tieto mechanizmy a zákonitosti sú univerzálne. Ak teda venujeme čas tomu, aby sme spoznali tie svoje – automaticky tým spoznáme lepšie aj iné bytosti. Takáto zmenená úroveň poznania ovplyvní potom zákonite aj naše vzťahy, komunikáciu, zabráni vzniku určitých nedorozumení a nepochopenia.
Akým dôležitým kľúčom k poznaniu sati je, Buddha zdôraznoval aj tým, že povedal, že na dosiahnutie plného osvietenia môže postačiť udržať si túto bdelú pozornosť nepretržite po dobu 7 dní.
A kto už raz skúsil meditovať, vie, aké ťažké je nestratiť ju po chvíľke, aj keď iba na okamih… 🙂

Dá sa povedať, že v meditácii robíme všetko akoby „naruby“, ideme proti prúdu všetkého bežného, čo poznáme: keď v každodennom svete sme povzbudzovaní do neustálej aktivity (na úrovni činov, slov či myšlienok), meditácia od nás zrazu vyžaduje, aby sme všetku aktivitu zanechali (na úrovni činov, slov či myšlienok); kým vo vonkajšom svete našu pozornosť upierame na vonkajšie objekty (naša práca, krajina, ktorou kráčame na prechádzke, film, náš partner v rozhovore…), v meditácii sa ju zrazu učíme smerovať do nášho vnútra….. Aj preto je meditácia pre nás zväčša nesmierne náročná – naučiť sa po dlhom, dlhom čase robiť veci zrazu úplne inak, to si vyžaduje úsilie a čas.

Komu však meditovanie „zachutí“, kto mal možnosť, okúsiť plody, ktoré prináša, tomu na tejto dobrodružnej ceste do nášho vnútra motivácia chýbať nebude. Zažil na vlastnej koži, že výsledkom a zadosťučineniu, ktoré prináša, sa len ťažko niečo vyrovná.